Ako Kubánci zmarili americkú inváziu, časť prvá

Autor: Ivan Zich | 6.5.2016 o 14:55 | Karma článku: 2,29 | Prečítané:  582x

Ak prikážete vlastnej armáde, aby zaútočila na nejakú krajinu, spravidla sa pritom nevyhnete záujmu novinárov. Niektorým výnimočným jedincom sa však napriek tomu dodnes zdá, že by to mohli dokázať urobiť aj utajene.

Jednou z takých osobností bol aj americký prezident John F. Kennedy. To je ten, čo ho zavraždili židoilumiátski vtákojašterí marťanoboľševici z paralelného Nibiru. A spával s Marilyn Monroe. Teda, ešte než ho chápadlá mediznarodnej judeochobotnice dostali. V čomže to vlastne Kennedy I. Veľký prestrelil vlastné sebavedomie? Nič menšie, než inváziu na Kubu.

Predohra

Kuba bola v očiach mnohých Američanov odjakživa čosi ako malý braček. Také predĺženie Floridy, žiada sa dodať. A ako k malému bračekovi sa chlapci z USA ku Kube aj správali: šikanovali ho, robili mu rôznymi kreatívnymi spôsobmi napriek, a podobne. Mladší bratia ale majú tendenciu sa vzbúriť v okamihu, keď si nájdu vhodnú zámienku a fyzicky veľmi dobre disponovaného kamaráta. Presne k tomu na Kube došlo. V roku 1959 si braček obliekol uniformu a svojho staršieho brata nakopal do, ehm, pozadia. Na Nový rok utiekol diktátor Fulgencio Batista z krajiny a Castrovi kamoši prevzali moc. Ak by ste si mysleli, že Američania boli nas....nahnevaní, tak sa mýlite. Fidel sa ešte v ten rok vydal na cestu do USA, kde ho zdravili davy. Páčili sa im všetky tie kecy, ktorými obyčajne zdatní manipulátori schopne narábajú. Castro plánoval podľa vlastných slov zaviesť bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých, slobodu tlače, zvýšiť kvalitu školstva, a ďalšie výdobytky, Keď to porovnáme so slovenskou súčasnosťou, títo Červení Khméri majú asi ten istý manuál politického marketingu. Každopádne, Castro si v Amerike pokecal s Nixonom, časť CIA ho dokonca chcela podporiť. Ale notorický hulič pravých kubánskych cigár už po pár mesiacoch vystrčil rožky. V polovici roku 1959 už jeho kamoši zaberali hotely, strieľali jeho oponentov, a vôbec vykonávali všetky tie obľúbené boľševické kratochvíle. Kubánci začali z „Ostrova slobody“ utekať na Floridu, odkiaľ posielali zbrane a ďalší materiál proticastrovským partizánom. Nakoniec v roku 1960 El Dictator pridal svoj erb k sovietskemu a bolo vymaľované.

Pozadie

Viceprezident Nixon ráčil preto poveriť CIA, aby nejako vymyslela spôsob, ktorým by sa Kuba opäť pritúlila k severnému susedovi. Prečo viceprezident? V tom roku sa konali voľby, Prezident Eisenhower síce proti prevratu na Kube nebol, ale posledný rok v úrade sa už nechcel zaťažovať ďalšími špionážnymi či vojnovými aktivitami. Užil si ich dosť, keď bol hlavným veliteľom spojeneckých síl v Európe počas druhej svetovej vojny. Zato Nixon kandidoval proti Kennedymu. Ten bol čosi ako filmovou hviezdou na politickom nebi, na rozdiel od Nixona to bol mladý sympaťák. Rišo by sa skrátka veľmi dobre hodilo, keby sa úspešný prevrat odohral ešte pred voľbami a dalo by sa to nejako spojiť s jeho menom. Nezabúdajme, že bol vrchol Studenej vojny a doktrína Spojených štátov spočívala v bránení šírenia komunizmu po svete. Američania totiž verili, že ak sa komunisti dostanú k moci len v jednej krajine, vyvolá to dominový efekt. Tento pomerne ťuknutý prístup ich doviedol k dobrodružstvám, ako bola vojna vo Vietname.

Agentúra v tej dobe mala za sebou v podstate len jeden prevrat, v polovici 50. rokov v Guatemale. Tam im v podstate stačil prak a dve staré vysielačky. Nebol dôvod sa domnievať, že na Kube by to malo byť iné: veľa pláží, čudná gastronómia, nejaké iné druhy Indiánov a veľa podivných, roztomilých ľudkov, ktorí čosi melú po španielsky v nezrozumiteľnom dialekte. Plánov sa prebralo veľa. Nakoniec zvíťazil pokus najať mafiu, aby sa o Castra „postarala“. Ako záložný plán prišla všetkým najrozumnejšia alternatíva invázie niekoľkých stoviek vycvičených amerických Kubáncov. V americkej výstroji. S americkou podporou. Kto by už len podozrieval obrovskú superveľmoc ležiacu necelých 150 kilometrov severne, a zároveň úhlavného nepriateľa nového režimu?

Vražda nakoniec nevyšla, ale tie pokusy, to je téma na samostatný článok. Asi jediné, čo sa neskúsilo, bolo utopenie Castra v kotli vriaceho oleja. Dopadlo to teda tak, že sa do pohybu dal plán na takú malú, tajnú invázičku.

Príprava

Tá sa nedala uskutočniť len tak, Kubáncov bolo potrebné vycvičiť a vyzbrojiť. Šéf CIA pre tajné operácie Richard Bissel kvôli utajeniu celú akciu plánoval iba vo svojej hlave, čo viedlo k veľmi kurióznym zmenám. Pán Bissel mal totiž zároveň celkom kreatívnu myseľ a istú dávku megalomanstva, takže pôvodný plán s vysadením malej jednotky, ktorá by podnietila a viedla organické kubánske povstanie, sa rozrástol na takú karibskú verziu vylodenia v Normandii. Koncom roka 1960 však voľby vyhral Kennedy. Okrem šírenia svojich genetických informácií so sekretárkami si našiel nový prezident čas aj na Bisselov plán. A zmenšil ho. Vylodenia sa malo zúčastniť asi 1500 Kubáncov a pod ochranou leteckého dáždnika sa mali postaviť asi 200.000 kubánskym vojakom, ktorí už mali nejaký ten boj za sebou. Teraz už len zohnať nejaké to letectvo. A námorníctvo. A Kubáncov.

S tými poslednými nebol problém. Nastal až po presune do výcvikového strediska v Guatemale. Vojakom sa spoločnosť svojich spolubojovníkov občas prejedala, a tak sa uniformované skupinky začali potichu vytrácať do miestnych domov rozkoší. Hoci sa pre zvládnutie temperamentných vojakov otvoril nevestinec aj priamo na základni, informácia o vojenskom zariadení sa už šírila do okolia. Prvú správu v Miami Herald vláda stopla, ale v guatemalských novinách text vyšiel. To sa ešte dalo ignorova, Američania čítali guatemalské denníky asi v takej miere ako Slováci. Ale keď o tom vyšiel článok v The New York Times, to sa už ignorovať nedalo. Zjednodušene povedané sa Castro dozvedel o chystanej invázii pri rannej káve z novín.

O moc nad vznikajúcou brigádou sa medzitým sporili frakcie kubánskej opozície. Pozostávali z bývalých Castrových kamošov, bývalých Batistových kamošov, bývalej miestnej mafie a ďalších obskúrnych šašov Jednotka nemala žiadne konkrétne vedenie.Frakcie sa štiepili aj v predstave o vláde po zvrhnutí Fidela. Taká revolúcia bez skutočných revolucionárov.

Námorníctvo poskytol istý kubánsky obchodník, ktorý novú vládu nenávidel viac ako vlastnú svokru. Už ostávalo iba letectvo. Je jasné, že kubánska obloha sa nedala zakryť rojmi stíhačiek s nápisom USAF. Aj tu sa našlo riešenie, ale o tom čoskoro v ďalšom dieli :-P

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?