Ako demokracia k existencii prišla (a kde sa to cestou pokazilo)

Autor: Ivan Zich | 29.2.2012 o 14:10 | Karma článku: 8,82 | Prečítané:  860x

Odkedy sa po Slovensku začali preháňať lovci goríl snažiaci sa o zmenu spoločnosti tým, že na jednom mieste veľa kričali, objavila sa v ich radoch požiadavka na zavedenie priamej demokracie. Myšlienky sa chopili aj viacerí autori a diskutéri na rôznych blogoch. Ich častým argumentom bolo, že zastupiteľská demokracia nie je skutočná demokracia, pretože moc ľudu obmedzuje na volebný … úkon (slovo “akt” mám radšej v iných súvislostiach :) Pozrime sa teda na korene demokracie, priamo v jej rodisku, ktorým je:

“Spartaaaaaa.” Áno, čítate správne. Známe demokratické inštitúcie sa nezrodili v Aténach. Prvý snem a Radu starších ako oficiálnu inštitúciu zaviedli títo fanúšikovia výchovy “military style.” Dnes by sme ich nazvali asi konzervatívni demokrati, pretože úzko dbali na tradície. Takou tradíciou bolo napríklad otroctvo roľníkov, povinný vojenský výcvik, účasť na sneme a voľba dvoch kráľov. Aj keď na kráľovské funkcie mali monopol dva rody, ktoré ostatným nakecali, že sú potomkovia Herkulových synov. Tak si to dali do ústavy a držali sa toho.

Keď Aténčanov štvali aristokrati dosť dlho...

...našla si demokracia najúrodnejšiu pôdu práve tam. Dokonca doslova. Veselý chlapík menom Solón prišiel s myšlienkou, že moc by nemala byť sústredená len v rukách ľudí, ktorých jediná kvalifikácia spočívala v dobrom pôvode. Aristokrati sa tým ani netajili, veď aj ich názov eupatridai znamená „tí s dobrými otcami.“ Solón na žiadosť bežných Aténčanov vyrúbal zákony do kameňa. Na rozdiel od pergamenu sa kameň dosť zle prepisuje, takže už si nemohol hocikto robiť z legislatívy trhací kalendár. A v týchto zákonoch okrem iných zajímavostí bolo aj rozdelenie spoločnosti na štyri triedy. Okrem pôvodu hral hlavnú úlohu výnos zvereného poľa. Skrátka, tí čo vedeli zabezpečiť potraviny (a tým umožniť, aby v meste bolo o jedného filozofa či vynálezcu viac, než mali inde) to mohol dotiahnuť ďaleko. No nebol to sympaťák, Slováci? J

A nakoniec, Solón vo voľnej chvíli prišiel na to, že ak dovolí všetkým občanom rozhodovať aspoň o niečom, stotožnia sa so svojím štátom a nebude ich treba do kadečoho nútiť s mečom na krku. A tak sa v Aténach zaviedol občianský snem a štyristočlenný senát. Ten vlastne len rozhodoval o tom, akýže problém to bude ctený ľud na sneme prejednávať.

Aritokracia to nevzdala...

...a napriek Solónovej snahe si udržala dominantný vplyv. Čo nie je také ťažké, keď snemy organizujete v čase, keď sú všetci na poli, všakže. Tak sa na scéne objavil Solónov ideový následník, Kleisténes. Bol to dobrák od kosti, aspoň podľa ním platených kronikárov. Zmoblizoval ľud proti aristokratom. Zrušil staré rozdelenie na 4 okresy (fýlii), radšej ich zaviedol hneď desať. Tentoraz bol však ich členom už každý občan. Cieľom bolo zlikvidovať rodovú moc, hoci ani vtedy sa ohovárači nezabudli zmieniť, že sa tým celkom slušne posilnil Kleisténov vlastný rod (podobnosť s Orbánovým Maďarskom čisto náhodná...nemohol som si odpustiť :) A aby toho nebolo málo, Kleisténes pochopil význam regionálnej politiky. A tak územie Attiky rozdelil na 140 obcí a ponechal im samosprávu. Občania za to výmenou súhlasili, že nebudú spochybňovať jeho výmysly. Radšej sa vŕtali v tom, ako by sa dali využiť. Jednou z takýchto obchádzok je zaujímavý archeologický nález z aténskej studne. O tom nižšie.

Ako črepina pokazila kariéru

Čo je to črepinový súd počul niekoľkokrát každý v škole, ale len tak pre istotu: aby sa nemohol nikto stať tyranom, Kleisténes zaviedol kratochvíľu, kedy v polovici roka mohol každý na črepinu napísať meno človeka, ktorého považoval za hrozbu pre slobodu a demokraciu (niektoré politické heslá skrátka preveril čas). Ak sa ich nazbieralo aspoň 6000, vyhnali víťaza hlasovania na desať rokov z Atén. V praxi sa však táto vymoženosť používala najmä na likvidáciu politických súperov. Ako usvedčujúci dôkaz použime spomínaný nález z aténskej studne. Ujovia archeológiovia vyhrabali 190 črepín s menom prominentného politika. Problém je, že po bližšom skúmaní vyšlo najavo, že ich napísalo 14 rúk. Ani len to falšovanie hlasovania nie je moderný vynález.

Jedným zo znakov múdrosti je vraj poučenie sa z dejín (aspoň podľa jedného anglického šlachtického grafomana spred pár storočí). Tak teda ešte (pri všetkej skromnosti) napíšem, čo som si odniesol ja. Otázka dnes nemá stáť, či je lepšia priama alebo zastupiteľská demokracia. Obe sú totiž rovnako korumpovateľné a obe možno zneužiť.Dialo sa tak doslova od počiatku. Najskôr sa musíme pýtať, ako zamedziť korumpovaniu politiky a opíjaniu voličov rožkami. Až potom, keď občania budú aktívni, zodpovední a vzdelaní, je tu priestor na priamu demokraciu. Alebo inak (aby som trochu poodhalil svoje politické zmýšlanie): kým bude 40% percent ľudí  schopných voliť Smer, zavedenie priamej demokracie by bol nezvratný dôkaz, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?