Ako Uhorsko k existencii prichodilo

Autor: Ivan Zich | 26.1.2012 o 16:15 | Karma článku: 11,68 | Prečítané:  1848x

"889 - skupiny potulnych pastierov dobytka priputovali na Panónsku Rus a požiadali majiteľa o pár nocľahov." Bol by to zaujímavý zápis v kronike. S ľahkým nadhľadom by pomenoval skutočnosť, že kameradschaft 7 (slovom siedmych) kmeňov prijáchal v tomto roku z Divokého Východu na hranice Veľkej Moravy.

A ako to už majú nečakané návštevy vo zvyku, chceli zostať dlhšie a pokiaľ možno vyjesť špajzu. Keď však zakrátko mnohí z nich zahynuli na kombináciu krpcov v zadku a valašky v hlave, počkali radšej, kým v dome nevládol nový správca, v tomto prípade Svätopluk II. Ten sa zľutoval nad ich biedou podobne, ako sa dnes mnohí zľutúvajú nad neprispôsobivými spoluobčanmi. Usadil ich do kúta, kde nikto nechcel zostať dlhšie než bolo nutné. Konkrétne na juhovýchode, kde sa voda sypala a piesok sa lial.

 

Dejstvo prvé:

Moravania a Maďari sa načas skamarátili a začali spolu chodiť na výlety do Bavorska. Šabličky pravdaže nosili so sebou a vďaka nim prišli k mnohým pekným suvenírom. No netrvalo dlho a Svätopluk II. sa s vodcom Maďarov, upírom Arpádom (údajne ho zvolili tak, že vypil krv siedmich náčelníkov) nedohodol na akejsi maličkosti, nuž sa Arpád vybral radšej za Bavormi. Spolu začali svojho suseda šikanovať, no kedže Maďari sa už v tejto dobe ofukovali za kadečo, aj toto kamarátstvo stroskotalo. Nemec s Moravanom si podali ruky a otočili sa Arpádovi chrbtom. Maďari sa teda urazene vybrali na skusy do Európy. Nikde však dlho nepobudli, pretože si pričasto brali, čo im nepatrilo. O rožšírenej pyrománií ani nehovoriac. A tak sa vrátili domov.

Dejstvo druhé alebo Návrat domov:

Doma na Panónskej Rusi sa rozhodli, že si to s bývalými kamarátmi vybavia po zlom. Najskôr zapárali do Moravanov. Spočiatku dostávali po nose, nakoniec sa im však podaril dobrý pravý hák a Morava dostala Total K.O. Šokovaní Bavoráci sa rozhodli, že to tak nenechajú. Naostrili si roxory, obliekli drsné kožené kabátce a v priestore dnešnej Petržalky sa s Maďarmi pustili do seba. Bavoráci svoje sily precenili a dostali na kožuch. Maďari po tomto úspechu dostali iskru a chceli sa biť ďalej. Toľko zapárali, až sa jeden Nemec, menom Otto, zhodou okolností človek s najvyššou legislatívnou, výkonnou, súdnou a vojenskou právomocou (po našom királyi) rozhodol, že ho to už nebaví. Dohodol sa s Čechmi, že to Maďarom vytmavia. To sa im roku 955 pri Lechu aj podarilo. Potomkovia upíra Arpáda (niekto mu v roku 907 prebil srdce kolom) sa teda vrátili domov, považujúc svoj výprask za krivdu. Nemajúc už silu ako predtým, rozhodli sa, že sa od Slovanov naučia pestovať feferónky. Pomaly sa začínali znovu kamarátiť. Slovania ich naučili, že do dreveného domu (na rozdiel od jurty) neprefukuje a kopu iných zaujímavostí. Tak sa začalo pozvoľna formovať kniežatstvo, ktoré celý svet bude volať Uhorsko. Teda celý svet okrem Maďarska, ktoré za ten čas akosi zabudlo, že Uhorsko od začiatku bolo nielen maďarské, ale aj slovanské.

Dejstvo záverečné:

Veľkokniežaťu Gejzovi v týchto časoch docvaklo, ktože to v Európe má najvyššiu moc a preventívne sa dal pokrstiť. Nahovoril aj svojho syna Štefana. Ten to však vzal celé vážne a rozhodol sa, že tak ako on by mali byť pokrstení všetci. Tí všetci z toho ale neboli veľmi nadšení. Dá sa povedať, že boli doslova nasrdení. Takže keď Gejza zatrepal krpcami a pobral sa do večných stepí, Štefan sa postavil na čelo tých, ktorí prijali hodnotový rebríček putovného židovského filozofa so slabosťou pre mladých rybárov. Tí, ktorí sa ďalej klaňali zle vyrezaným supom (nemôžem si pomôcť, ale všetky vyzerajú ako orly) si zvolili na svoje čelo týpka, čo sa honosil menom Kopáň. Keď sa bolo treba rozhodnúť, ku komu sa pridať, drvivá väčšina Maďarov sa pridala k nemu. Štefan to ale ako správny hrdina nevzdal. Keď mu frajerka, ktorú zbalil v Nemecku osušila slzy, napadlo ho, že má pár kamošov v Nitre. Keď tam docválal, Hont a Poznaň (lebo tak sa volali) mu ochotne podali pomocnú ruku.Teda ak pod podaním rozumieme výmenu za rozsiahle majetky a pod rukou rozumieme dosť veľké slovanské vojsko. Štefanova frajerka Gizela zavolala svojich kamarátov z Nemecka a to už bola slušná partia, ktorá si to mohla s Kopáňom vysvetliť z pästí do pästí. Tak si Štefan zastal na čelo, na štít namaľoval nitrianský dvojkríž na návrší a vydal sa do bitky. Pobili sa riadne a na konci dňa zaviali víťazne kresťanské vlajky. Kopáňa tak pekne po kresťansky rozštvrtili a poslali do štyroch strán Uhorska. Tí, čo bitku prežili neskôr tvrdili, že keď pohrdli krstom, v podstate len žartovali a svoj nejapný vtip radi napravia. Prestúpilo ich toľko, že si to všimol aj pápež. Premýšlal, čím by tak Štefana potešil a nakoniec sa rozhodol, že taká pekná koruna by maďarskému kniežaťu pristala. Bolože to slávy, keď prišla do Uhorska a to sa z kniežatstva stalo kráľovstvom. Kráľovstvom Maďarov, Slovákov, chvíľami Rakúšanov, dlho, dlho Chorvátov a ajajááj, celé je to nadlho. Tak zase nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?