Ivan Zich
Ako sme pižlali orech
Vážení priatelia, vítame vás na dnešnom zápase dobre odrasteného orechu v záhrade nedávno zakúpeného hospodárstva proti autorovi tohto epochálneho diela a jeho sekundantov.
Grafomanské sklony a kompulzívne oboznamovanie sveta s vlastným názorom na históriu a jej neustále opakovanie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vážení priatelia, vítame vás na dnešnom zápase dobre odrasteného orechu v záhrade nedávno zakúpeného hospodárstva proti autorovi tohto epochálneho diela a jeho sekundantov.
V živote každého správneho mladého muža príde okamih, keď musí postaviť dom, zasadiť strom a naprogramovať appku.
Ráčim privítať cteného čitateľa pri treťom pokračovaní dobrodružstiev československých výsadkárov, ktorí ráčili odoslať jednu z hláv nacistickej hydry do pekla. Pohodlne sa usaďte, dnes sa konečne dostaneme priamo k činu.
Dámy a páni, ráčim pokračovať v rozprávaní o tom, ako odvážny Slovák s odvážnym Čechom vykrútili krk jednej z hláv nacistickej beštie.
Hľadanie hrdinov v našich dejinách býva úloha neľahká. Občas si kvôli tomu musíme vypomáhať aj osobami, ktoré o svojom slovenskom pôvode zrejme ani sami netušili, prípadne im bol ukradnutý.
Ak prikážete vlastnej armáde, aby zaútočila na nejakú krajinu, spravidla sa pritom nevyhnete záujmu novinárov. Niektorým výnimočným jedincom sa však napriek tomu dodnes zdá, že by to mohli dokázať urobiť aj utajene.
Zrejme len málokto dnes pochybuje, že za šírením konšpiračných teórií je do značnej miery zodpovedná paranoja – samozrejme, s výnimkou oných šíriteľov. Pri čítaní o nej som však narazil aj na opak, ktorým je tzv. pronoja.
..v dobe bronzovej. Nie, nerobím si srandu. V našich zemepisných luhoch a hájoch máme predstavu o dobe bronzovej ako o bande neandrtálcov, čo prišla na to, že okrem kameňa sa aj kovom dajú premieňať blížni na jemne mletý biftek.
Važení čitatelia/diváci, vítame vás pri pokračovaní reportáže z bitky pri Azincourte. Odporúčame pozrieť si najskôr našu strhujúcu reportáž s komentárom.
Vážené dámy, vážení páni rytieri, po dlhých 30 rokoch vás vítame na ďalšom pokračovaní ligy ‘Storočná vojna‘, na zápolení medzi ozbrojeným tímom Anglicka a Francúzska. Máme 25. október roku Pána 1415.
...alebo ako to dopadne, keď má cenzor priveľa práce a čosi naoko nevýznamné sa ukáže ako vcelku dôležité :-)
Pôvodne som túto písomnosť plánoval ako sarkastický útok, pretože dnes mám 10. výročie 20 narodenín a to ma trochu frustruje. Potom som sa ale nad tebou začal zamýšľať. A vieš čo? Uvedomil som si, že si nezaslúžiš ten posmech, ktorému si vystavený.
Asi neexistuje Bratislavčan, ktorý by niekedy v živote neriešil témy Východniari vs. Bratislava (áno, otvárak je totálne klišé, poďme ďalej, ešte ste nevideli tie siahodlhé súvetia, čo budem používať). Naposledy spôsobil búrku v pohári vody všetkých, ktorí nemajú iné problémy, blog istého obyvateľa kráľovského mesta Prešova, toho času praktikujúceho veterinu v hlavnej obci našej svojstojnej džamahírie (vyhlasujem sa za víťaza nevyhlásenej súťaže o najdlhšiu vetu v dnešných blogoch).
Vojaci našej vtedajšej vlasti mobilizovali z veľkej časti v skutočnosti ešte pred tým, než generála Syrového napadlo vyhovieť verejnému tlaku a povolal do zbrane všeobecne. Prvá vlna povolávania začala už 12. septembra. Zákerný klaun s neliečenou traumou z nositeľov jarmuliek, toho času najvyšší nemecký vodca Nemecka, predniesol v ten istý deň zásadný prejav na zhromaždení NSDAP, ktorý bol v podstate pokynom pre nemecké obyvateľstvo v československom pohraničí, aby začali robiť bodrel. Preto poobede dostali naši dôstojníci rozkaz dopiť kávu, odložiť tanečný oblek pripravený na večer a dostaviť sa do kasární.
Nie, nevolám do zbrane proti vláde a štátnej korupcii. Toto slovo aj s výkričníkom sa pred 75 rokmi a jedným dňom objavilo v celej Československej republike a povolávalo do zbrane záložníkov našej armády proti hroziacej nemeckej agresii. Dnes sa teda pozrieme, aké to bolo, keď obyvatelia našej krajiny ešte mali hrdosť a nebáli sa za svoju krajinu postaviť. Jasné, dnes to pri pohľade na dnešné vnímanie svojej krajiny vyznie naozaj čudne, ale vtedy mali slovenskí, českí, rusínski a ďalší chlapi v Československu naozaj gule na oblečenie si vojenského mundúru a obranu slobody.
Európa mala v niektorých svojich obdobiach taký zvláštny koníček, možno až tradíciu: z času na čas sa obyvatelia niektorých štátov, spravidla dobre ozbrojení, vybrali na turistickú cestu do bohatej krajiny ležiacej mimo náš veselý kontinent. A zapáčilo sa im tam natoľko, že si našli nejakú myšlienku, ktorá im ich pobyt morálne legalizovala a ostali, až kým neliezli miestnym občanom tak na nervy, že až. Dnes to nazývame kolonizácia. Po výletoch rímskych vojakov bol druhým takýmto obdobím čas krížových výprav. Vyberme sa teda na cestu s prvou partiou, ktorá sa na takúto cestu pod znamením preložených brvien vybrala.
Zajtra sa nám začína predĺžený víkend, aby sme mohli všetci svorne osláviť príchod istých dvoch gréckych duchovných na územie našich predkov....no jasné, kecám, väčšine ľudí je srdečne ukradnuté, kto nám toto voľno symbolicky zabezpečil. Pokúsme sa teda osvetliť čo-to z dejín šírenia životného štýlu istého dodnes populárneho aramejského filozofa. No nie v štýle súčasnej politickej kultúry, ale so zmyslom pre nezmysel J
Písanie blogov o dejinách zo sebou nesie riziko, že niektoré veci - bežnému človeku v dejinách zbehlému - celkom samozrejmé je niekedy potrebné dovysvetľovávať, pretože v našej spoločnosti, produktu vyspelého školstva, sú mnohé mýty o dejinách zakorenené mimoriadne hlboko, zvlášť ak ich podporuje holywoodska produkcia, známa mimoriadnou oddanosťou historickým reáliám. A tak som sa rozhodol začať taký malý podseriál. Začnem stredovekom, pretože som práve dočítal fakt skvelú knižku z jeho konečného obdobia. Ďalšie diely pribudnú, keď mi v diskusii položíte dosť otázok :-)
Dokončenie prvej časti, ktorú ráči nájsť ctený čitateľ tu....áno, viem, že meškám, už je streda....a koniec júna.
...alebo historické rozprávanie o vojne, ktorá ukázala, že pokaziť deň fínskemu lovcovi je poriadne blbý nápad. Kedže mi to dnes vyšlo akosi na dlho, rozhodol som sa text rozdeliť na dve časti. Druhý pridám....poobede....zajtra...do pondelka to stihnem :-) Zimá vojna v roku 1939 bola podľa istého mimoriadne relevatného zdroja najväčším historickým stretnutím priaznivcov jedného športu, ktorý sa po skončení druhej svetovej vojny začal nazývať biatlon. Hoci hlavnú cenu - 10% fínskeho územia - si odniesli hostia zo Sovietskeho zväzu, morálnym víťazom sa stalo domáce Fínsko, zčasti zásluhou čarodeja Sarumana, ktorý neváhal pomôcť svojim cosplayovým fanúšikom.